Večná fyzická hra: veľká ilúzia

V predstavách hráčov je fyzická kópia zárukou večného prístupu: disk máte doma, nikto vám ho nemôže vziať. Táto upokojujúca predstava je od éry pripojených konzol čiastočne ilúziou. Aby sme však presne pochopili, čo ešte platí a čo už neplatí, treba najprv vedieť, čo si vlastne kupujeme, či už v krabici, alebo ako stiahnutie.

Krabica alebo stiahnutie: čo si skutočne kupujete

Kúpa hry nikdy neprevádza autorské práva k dielu: hra ako tvorivé dielo zostáva vlastníctvom nositeľov práv a jej používanie upravuje zmluva, ktorú nikto nečíta. Porovnanie sa tu však končí, pretože oba formáty neposkytujú rovnaké práva:

• Vo fyzickej podobe sa stávate vlastníkom nosiča: kópia je vaša. Okrem iného vám patrí vyčerpanie distribučného práva k tejto kópii: jej ďalší predaj, požičanie alebo darovanie je právom, nie ústupkom.
• V digitálnej podobe nadobúdate predovšetkým zmluvné právo na prístup alebo používanie, ktorého prevoditeľnosť dnes francúzska judikatúra pri hrách neuznáva: žiadny ďalší predaj, žiadne požičanie, žiadny prevod.

V oboch prípadoch napokon môžu niektoré funkcie závisieť od účtov, aktualizácií alebo serverov. Presne v tomto bode sa „záruka“ disku začína rozpadávať.

Disk nie vždy obsahuje celú hru

Okrem samotných dát sa mnohé nové hry spoliehajú na overenie licencie: identifikátor, ktorý konzola kontroluje. Ak sa zmení licenčná politika alebo ak aktualizácia systému znefunkční niektoré kľúče, konzola môže technicky odmietnuť spustiť hru, hoci sú jej dáta na disku úplne neporušené. Nie všetky hry sú na tom rovnako: titul kompletný na svojom nosiči a hrateľný offline zostáva veľmi odolný; titul závislý od serverov alebo účtu je na tom oveľa horšie.

„Fyzická hra je mŕtva od roku 2005“: čo to znamená a čo to neznamená

Odkedy sú konzoly pripojené na internet, PS3, PSP, Xbox 360, teda už od polovice 2000-tych rokov, môže konzola online overovať, čo má právo spustiť. Napriek tomu treba jednotlivé situácie starostlivo rozlišovať:

• hry úplne hrateľné offline, vrátane inštalácie a spustenia: disk si pri nich zachováva podstatnú časť svojej hodnoty;
• hry neúplné na nosiči (povinné sťahovanie, patch prvého dňa);
• hry závislé od serverov, bez ktorých sú nehrateľné, bez ohľadu na nosič;
• a technická schopnosť, u pripojenej konzoly, na diaľku zablokovať spustenie titulu prostredníctvom firmvéru. Podľa našich informácií nebolo toto cielené blokovanie legitímnej hry nikdy zaznamenané vo veľkom rozsahu: ide o zdokumentovanú možnosť, hypotézu, ktorú treba sledovať, nie o pozorovanú prax ani všeobecnú vlastnosť všetkých konzol a všetkých hier.

Veta „Neprídu si to ku mne domov vyzdvihnúť“ teda zostáva pravdivá, ale chráni menej, než by sa zdalo: pri všetkom, čo závisí od overenia alebo online služby, si to nemusia prísť vyzdvihnúť. A zmluvy túto logiku začínajú otvorene priznávať: v máji 2025 Nintendo upravilo svoje CLUF tak, aby si vyhradilo právo urobiť konzolu „natrvalo nepoužiteľnou, úplne alebo čiastočne“ v prípade použitia považovaného za nevyhovujúce. Výrečný detail: táto klauzula sa v plnom rozsahu neuplatňuje v Európskej únii, kde ju zakazuje spotrebiteľské právo. Ochrana nepochádza z plastu; pochádza zo zákona.

„Polofyzické“ hry

Tento jav sa zhoršuje pri hrách, ktorých disk obsahuje len zlomok obsahu: rozsiahle aktualizácie hneď v prvý deň, nevyhnutný obsah na stiahnutie, patche, bez ktorých hra nefunguje. Nosič sa tak stáva len vstupenkou a v deň, keď sa servery vypnú, často už nemá takmer žiadnu hodnotu.

Koniec možnosti výberu zostáva problémom, ale iným, než si myslíme

Treba preto len mávnuť rukou nad oznámeným koncom disku u PlayStation? Nie, práve naopak. Strata možnosti výberu formátu je skutočným krokom späť, práve preto, že fyzická podoba nesie skutočné práva viazané na kópiu: ďalší predaj, požičanie, prevod, odolnosť voči zatváraniu obchodov. Digitálna podoba ich dnes nenahrádza. Bojom teda nie je zachrániť zanikajúci nosič: ide o to, aby tieto práva, dnes viazané na fyzický nosič, boli zákonom zaručené bez ohľadu na formát. Presne to je to, čo žiadame v diskusii okolo budúceho Digital Fairness Act.

Otázkou teda nie je „fyzická, alebo digitálna podoba?“, ale „aké práva a aké záruky trvania, bez ohľadu na nosič?“

Prečítajte si aj: Vlastníte skutočne to, čo si kupujete? · Čo je CLUF? · Fyzická podoba, digitálna podoba, Game Pass: čo si skutočne ponechávate?

Referencie

• Techdirt, aktualizácia CLUF Nintendo z mája 2025 (klauzula „permanently unusable“)
• NotebookCheck, tá istá klauzula a jej obmedzenie v Európskej únii